Nové projekty v ruskom ropnom a plynárenskom priemysle, vrátane projektov na arktickom šelfe, sľubujú pokračujúci rast domáceho trhu s antikoróznymi nátermi.
Pandémia COVID-19 priniesla obrovský, no krátkodobý vplyv na globálny trh s uhľovodíkmi. V apríli 2020 dosiahol globálny dopyt po rope najnižšiu úroveň od roku 1995, čo po najrýchlejšom náraste nadbytočných zásob ropy stiahlo referenčnú cenu ropy Brent na 28 dolárov za barel.
V určitom bode sa cena ropy v USA dokonca prvýkrát v histórii dostala do záporu. Zdá sa však, že tieto dramatické udalosti nezastavia činnosť ruského ropného a plynárenského priemyslu, keďže sa predpokladá, že globálny dopyt po uhľovodíkoch sa rýchlo vráti späť.
Napríklad IEA očakáva, že dopyt po rope sa zotaví na predkrízové úrovne už v roku 2022. Rast dopytu po plyne – napriek rekordnému zníženiu v roku 2020 – by sa mal v dlhodobom horizonte do určitej miery vrátiť v dôsledku zrýchlenia globálneho prechodu uhlia na prepínanie plynu na výrobu elektriny.
Ruské giganty Lukoil, Novatek a Rosnefť a ďalší plánujú spustiť nové projekty v oblasti ťažby ropy a plynu na súši aj na arktickom šelfe. Ruská vláda považuje využívanie svojich arktických zásob prostredníctvom LNG za jadro svojej energetickej stratégie do roku 2035.
V tomto kontexte má ruský dopyt po antikoróznych náteroch tiež jasné prognózy. Celkové tržby v tomto segmente dosiahli v roku 2018 18,5 miliardy rubľov (250 miliónov USD), podľa prieskumu uskutočneného moskovským think-tankom Discovery Research Group. Do Ruska sa doviezli nátery za 7,1 miliardy rubľov (90 miliónov USD), hoci dovoz v tomto segmente má podľa analytikov tendenciu klesať.
Ďalšia poradenská agentúra so sídlom v Moskve, Concept-Center, odhadla, že predaj na trhu sa fyzicky pohybuje medzi 25 000 až 30 000 tonami. Napríklad v roku 2016 sa trh s aplikáciou antikoróznych náterov v Rusku odhadoval na 2,6 miliardy rubľov (42 miliónov USD). Predpokladá sa, že trh v posledných rokoch neustále rastie s priemerným tempom dve až tri percentá ročne.
Účastníci trhu vyjadrujú dôveru, že dopyt po náteroch v tomto segmente bude v najbližších rokoch stúpať, hoci vplyv pandémie COVID-19 ešte neustal.
„Podľa našich prognóz sa dopyt [v najbližších rokoch] mierne zvýši. Ropný a plynárenský priemysel potrebuje na realizáciu nových projektov antikorózne, tepelne odolné, protipožiarne a iné typy náterov. Zároveň sa dopyt posúva smerom k jednovrstvovým polyfunkčným náterom. Samozrejme, nemožno ignorovať dôsledky pandémie koronavírusu, ktorá, mimochodom, ešte neskončila,“ povedal Maxim Dubrovský, generálny riaditeľ ruského výrobcu náterov Akrus. „Podľa pesimistickej predpovede výstavba [v ropnom a plynárenskom priemysle] nemusí ísť tak rýchlo, ako sa pôvodne plánovalo.
Štát prijíma opatrenia na stimuláciu investícií a dosiahnutie plánovaného tempa výstavby.“
Necenová konkurencia
Podľa Industrial Coatings je na ruskom trhu s antikoróznymi nátermi najmenej 30 hráčov. Medzi popredných zahraničných hráčov patria okrem iného Hempel, Jotun, International Protective Coatings, Steelpaint, PPG Industries, Permatex, Teknos.
Najväčšími ruskými dodávateľmi sú Akrus, VMP, Russian Paints, Empils, Moskovský chemický závod, ZM Volga a Raduga.
Počas posledných piatich rokov niektoré neruské spoločnosti, vrátane Jotun, Hempel a PPG, lokalizovali výrobu antikoróznych náterov v Rusku. Takéto rozhodnutie má jasné ekonomické opodstatnenie. Doba návratnosti uvedenia nových antikoróznych náterov na ruský trh sa pohybuje od troch do piatich rokov, odhaduje Azamat Gareev, vedúci ZIT Rossilber.
Podľa Industrial Coatings by sa tento segment ruského trhu s nátermi dal opísať ako oligopsón – trhová forma, v ktorej je počet kupujúcich malý. Naproti tomu počet predajcov je veľký. Každý ruský kupujúci má svoj pomerne prísny interný súbor požiadaviek, ktoré musia dodávatelia dodržiavať. Rozdiel medzi požiadavkami zákazníkov môže byť drastický.
V dôsledku toho ide o jeden z mála segmentov ruského priemyslu náterových hmôt, kde cena nepatrí medzi hlavné faktory určujúce dopyt.
Napríklad Rosnefť autorizovala 224 typov antikoróznych náterov podľa ruského registra dodávateľov náterov pre ropný a plynárenský priemysel. Pre porovnanie, Gazprom schválil 55 náterov a Transneft len 34.
V niektorých segmentoch je podiel dovozu dosť vysoký. Napríklad ruské spoločnosti dovážajú takmer 80 percent náterov pre offshore projekty.
Konkurencia na ruskom trhu s antikoróznymi nátermi je veľmi silná, uviedol generálny riaditeľ Moskovskej chemickej továrne Dmitrij Smirnov. To tlačí spoločnosť k tomu, aby držala krok s dopytom a každých pár rokov spustila výrobu nových náterových liniek. Spoločnosť prevádzkuje aj servisné strediská, ktoré riadia nanášanie náterov, dodal.
„Ruské lakovne majú dostatočné kapacity na rozšírenie výroby, čo by znížilo dovoz. Väčšina náterov pre ropné a plynárenské spoločnosti, vrátane náterov pre offshore projekty, sa vyrába v ruských závodoch. V súčasnosti je pre zlepšenie ekonomickej situácie pre všetky krajiny dôležité zvýšiť produkciu tovarov vlastnej výroby,“ povedal Dubrobsky.
Nedostatok surovín na výrobu antikoróznych náterov je uvedený medzi faktormi, ktoré bránia ruským spoločnostiam v rozširovaní ich podielu na trhu, informovali Industrial Coatings s odvolaním sa na miestnych trhových analytikov. Chýbajú napríklad alifatické izokyanáty, epoxidové živice, zinkový prach a niektoré pigmenty.
„Chemický priemysel je vysoko závislý od dovážaných surovín a je citlivý na ich ceny. Vďaka vývoju nových produktov v Rusku a substitúcii dovozu existujú pozitívne trendy v dodávkach surovín pre priemysel náterov,“ povedal Dubrobsky.
„Je potrebné ďalej zvyšovať kapacity, aby sme mohli konkurovať napríklad ázijským dodávateľom. Plnivá, pigmenty, živice, najmä alkydové a epoxidové, je teraz možné objednať od ruských výrobcov. Trh s izokyanátovými tvrdidlami a funkčnými prísadami je zabezpečený najmä dovozom. Uskutočniteľnosť rozvoja našej výroby týchto komponentov musí byť prediskutovaná na štátnej úrovni.“
Nátery pre offshore projekty v centre pozornosti
Prvým ruským pobrežným projektom bola pobrežná stacionárna plošina na ťažbu ropy Prirazlomnaja v Pečorskom mori južne od Novej Zeme. Gazprom si vybral Chartek 7 od International Paint Ltd. Spoločnosť údajne nakúpila 350 000 kg náterov na antikoróznu ochranu plošiny.
Ďalšia ruská ropná spoločnosť Lukoil prevádzkuje platformu Korčagin od roku 2010 a platformu Philanovskoe od roku 2018, obe v Kaspickom mori.
Jotun zabezpečil antikorózne nátery pre prvý projekt a Hempel pre druhý. V tomto segmente sú požiadavky na nátery obzvlášť prísne, pretože obnovenie náteru právnikom pod vodou je nemožné.
Dopyt po antikoróznych náteroch pre offshore segment je spojený s budúcnosťou globálneho ropného a plynárenského priemyslu. Rusko vlastní asi 80 percent zdrojov ropy a plynu ukrytých pod arktickým šelfom a veľkú časť preskúmaných zásob.
Pre porovnanie, USA vlastnia len 10 percent šelfových zdrojov, za nimi nasledujú Kanada, Dánsko, Grónsko a Nórsko, ktoré medzi seba delia zvyšných 10 percent. Odhadované ruské zásoby ropy na mori predstavujú až päť miliárd ton ropných ekvivalentov. Nórsko je ďaleko na druhom mieste s jednou miliardou ton overených zásob.
"Ale z mnohých dôvodov - ekonomických aj environmentálnych - tieto zdroje môžu zostať neobnovené," povedala Anna Kireeva, analytička organizácie na ochranu životného prostredia Bellona. „Podľa mnohých odhadov by sa globálny dopyt po rope mohol ustáliť už o štyri roky, v roku 2023. Obrovské vládne investičné fondy, ktoré boli samy postavené na rope, sa tiež sťahujú z investícií v ropnom sektore – krok, ktorý by mohol podnietiť globálny odklon kapitálu od fosílnych palív, keď vlády a inštitucionálni investori nalievajú prostriedky do obnoviteľnej energie.“
Zároveň sa očakáva, že spotreba zemného plynu v priebehu nasledujúcich 20 až 30 rokov porastie – a plyn predstavuje veľkú časť zásob Ruska nielen na arktickom šelfe, ale aj na súši. Prezident Vladimir Putin povedal, že jeho cieľom je urobiť z Ruska najväčšieho svetového dodávateľa zemného plynu – čo je vzhľadom na konkurenciu Moskvy zo Stredného východu nepravdepodobná perspektíva, dodala Kireeva.
Ruské ropné spoločnosti však tvrdili, že regálový projekt sa pravdepodobne stane budúcnosťou ruského ropného a plynárenského priemyslu.
Jednou z hlavných strategických oblastí Rosneftu je rozvoj zdrojov uhľovodíkov na kontinentálnom šelfe, uviedla spoločnosť.
Dnes, keď sú objavené a rozvinuté takmer všetky hlavné ropné a plynové polia na pevnine a keď rýchlo rastú technológie a ťažba bridlicovej ropy, skutočnosť, že budúcnosť svetovej produkcie ropy sa nachádza na kontinentálnom šelfe Svetového oceánu, je nepopierateľná, Rosneft uviedla vo vyhlásení na svojej webovej stránke. Ruský šelf má najväčšiu rozlohu na svete: Viac ako šesť miliónov km a Rosnefť je najväčším držiteľom licencií pre ruský kontinentálny šelf, dodala spoločnosť.
Čas odoslania: 17. apríla 2024
