Nové projekty v ruskom ropnom a plynárenskom priemysle, a to aj na arktickom šelfe, sľubujú pokračujúci rast domáceho trhu s antikoróznymi nátermi.
Pandémia COVID-19 mala obrovský, ale krátkodobý dopad na globálny trh s uhľovodíkmi. V apríli 2020 dosiahol globálny dopyt po rope najnižšiu úroveň od roku 1995, čo po najrýchlejšom náraste prebytočných dodávok ropy stiahlo referenčnú cenu ropy Brent na 28 dolárov za barel.
V určitom bode sa cena ropy v USA dokonca po prvýkrát v histórii dostala do záporných hodnôt. Zdá sa však, že tieto dramatické udalosti nezastavili aktivitu ruského ropného a plynárenského priemyslu, keďže sa predpokladá, že globálny dopyt po uhľovodíkoch sa rýchlo zotaví.
Napríklad IEA očakáva, že dopyt po rope sa už v roku 2022 obnoví na úroveň spred krízy. Rast dopytu po plyne – napriek rekordnému poklesu v roku 2020 – by sa mal v dlhodobom horizonte do istej miery vrátiť v dôsledku zrýchľujúceho sa globálneho prechodu z uhlia na plyn pri výrobe energie.
Ruskí giganti Lukoil, Novatek a Rosnefť a ďalší plánujú spustiť nové projekty v oblasti ťažby ropy a plynu, a to na súši aj na arktickom šelfe. Ruská vláda považuje využívanie svojich arktických zásob prostredníctvom skvapalneného zemného plynu (LNG) za kľúčový bod svojej energetickej stratégie do roku 2035.
V tejto súvislosti má ruský dopyt po antikoróznych náteroch tiež priaznivé prognózy. Celkový predaj v tomto segmente dosiahol v roku 2018 celkovo 18,5 miliardy rubľov (250 miliónov dolárov), podľa prieskumu moskovského think-tanku Discovery Research Group. Do Ruska sa doviezli nátery v hodnote 7,1 miliardy rubľov (90 miliónov dolárov), hoci dovoz v tomto segmente má podľa analytikov tendenciu klesať.
Ďalšia moskovská konzultačná agentúra Concept-Center odhadla, že tržby na trhu sa fyzicky pohybovali medzi 25 000 a 30 000 tonami. Napríklad v roku 2016 sa trh s aplikáciou antikoróznych náterov v Rusku odhadoval na 2,6 miliardy rubľov (42 miliónov dolárov). Predpokladá sa, že trh v posledných rokoch stabilne rastie s priemerným tempom dve až tri percentá ročne.
Účastníci trhu vyjadrujú dôveru, že dopyt po náteroch v tomto segmente bude v nasledujúcich rokoch rásť, hoci vplyv pandémie COVID-19 ešte neustúpil.
„Podľa našich prognóz sa dopyt [v nasledujúcich rokoch] mierne zvýši. Ropný a plynárenský priemysel potrebuje na realizáciu nových projektov antikorózne, žiaruvzdorné, ohňovzdorné a iné typy náterov. Zároveň sa dopyt presúva smerom k jednovrstvovým polyfunkčným náterom. Samozrejme, nemožno ignorovať dôsledky pandémie koronavírusu, ktorá mimochodom ešte neskončila,“ povedal Maxim Dubrovskij, generálny riaditeľ ruského výrobcu náterov Akrus. „Pri pesimistickej prognóze nemusí výstavba [v ropnom a plynárenskom priemysle] prebiehať tak rýchlo, ako sa pôvodne plánovalo.“
Štát prijíma opatrenia na stimuláciu investícií a dosiahnutie plánovaného tempa výstavby.“
Necenová konkurencia
Podľa spoločnosti Industrial Coatings pôsobí na ruskom trhu s antikoróznymi nátermi najmenej 30 hráčov. Medzi popredných zahraničných hráčov patria okrem iných spoločnosti Hempel, Jotun, International Protective Coatings, Steelpaint, PPG Industries, Permatex, Teknos.
Najväčšími ruskými dodávateľmi sú Akrus, VMP, Ruské farby, Empils, Moskovský chemický závod, ZM Volga a Raduga.
Počas posledných piatich rokov niektoré spoločnosti mimo Ruska, vrátane spoločností Jotun, Hempel a PPG, lokalizovali výrobu antikoróznych náterov v Rusku. Za týmto rozhodnutím existuje jasné ekonomické odôvodnenie. Doba návratnosti uvedenia nových antikoróznych náterov na ruský trh sa pohybuje od troch do piatich rokov, odhaduje Azamat Gareev, riaditeľ spoločnosti ZIT Rossilber.
Podľa spoločnosti Industrial Coatings by sa tento segment ruského trhu s nátermi dal opísať ako oligopsónia – forma trhu, v ktorej je počet kupujúcich malý. Naproti tomu počet predávajúcich je veľký. Každý ruský kupujúci má svoj pomerne prísny interný súbor požiadaviek, ktoré musia dodávatelia spĺňať. Rozdiel medzi požiadavkami zákazníkov môže byť drastický.
V dôsledku toho je to jeden z mála segmentov ruského priemyslu náterových hmôt, kde cena nepatrí medzi hlavné faktory určujúce dopyt.
Napríklad Rosnefť podľa ruského registra dodávateľov náterov pre ropný a plynárenský priemysel schválil 224 typov antikoróznych náterov. Pre porovnanie, Gazprom schválil 55 náterov a Transnefť iba 34.
V niektorých segmentoch je podiel dovozu pomerne vysoký. Napríklad ruské spoločnosti dovážajú takmer 80 percent náterov pre projekty na mori.
Konkurencia na ruskom trhu s antikoróznymi nátermi je veľmi silná, povedal Dmitrij Smirnov, generálny riaditeľ Moskovského chemického závodu. To núti spoločnosť držať krok s dopytom a každé dva roky spúšťať výrobu nových liniek na nátery. Dodal, že spoločnosť prevádzkuje aj servisné strediská, ktoré kontrolujú aplikáciu náterov.
„Ruské spoločnosti zaoberajúce sa nátermi majú dostatočné kapacity na rozšírenie výroby, čo by znížilo dovoz. Väčšina náterov pre ropné a plynárenské spoločnosti, vrátane tých pre offshore projekty, sa vyrába v ruských závodoch. V súčasnosti je pre zlepšenie hospodárskej situácie pre všetky krajiny dôležité zvýšiť produkciu tovarov vlastnej výroby,“ povedal Dubrobsky.
Medzi faktory, ktoré bránia ruským spoločnostiam v rozširovaní ich podielu na trhu, patrí nedostatok surovín na výrobu antikoróznych náterov, uviedol Industrial Coatings s odvolaním sa na miestnych analytikov trhu. Napríklad je nedostatok alifatických izokyanátov, epoxidových živíc, zinkového prachu a niektorých pigmentov.
„Chemický priemysel je vysoko závislý od dovážaných surovín a citlivý na ich ceny. Vďaka vývoju nových produktov v Rusku a substitúcii dovozu existujú pozitívne trendy v dodávkach surovín pre priemysel náterov,“ povedal Dubrobsky.
„Je potrebné ďalej zvyšovať kapacity, aby sme mohli konkurovať napríklad ázijským dodávateľom. Plnivá, pigmenty, živice, najmä alkydové a epoxidové, si teraz možno objednať od ruských výrobcov. Trh s izokyanátovými tvrdidlami a funkčnými prísadami je zabezpečený prevažne dovozom. Realizovateľnosť rozvoja našej výroby týchto komponentov sa musí prediskutovať na štátnej úrovni.“
Nátery pre offshore projekty v centre pozornosti
Prvým ruským projektom na mori bola stacionárna plošina na ťažbu ropy Prirazlomnaja v Pečorskom mori, južne od Novej zeme. Gazprom si vybral Chartek 7 od spoločnosti International Paint Ltd. Spoločnosť údajne zakúpila 350 000 kg náterov na antikoróznu ochranu plošiny.
Ďalšia ruská ropná spoločnosť Lukoil prevádzkuje od roku 2010 platformu Korčagin a od roku 2018 platformu Filanovskoe, obe v Kaspickom mori.
Spoločnosť Jotun dodala antikorózne nátery pre prvý projekt a spoločnosť Hempel pre druhý. V tomto segmente sú požiadavky na nátery obzvlášť prísne, pretože obnova náterov pod vodou nie je možná.
Dopyt po antikoróznych náteroch pre segment ťažby na mori je spojený s budúcnosťou globálneho ropného a plynárenského priemyslu. Rusko vlastní približne 80 percent zdrojov ropy a plynu ukrytých pod arktickým šelfom a väčšinu preskúmaných zásob.
Pre porovnanie, USA vlastnia iba 10 percent zásob ropy na šelfe, nasledujú Kanada, Dánsko, Grónsko a Nórsko, ktoré si medzi sebou delia zvyšných 10 percent. Odhadované preskúmané zásoby ropy Ruska na mori predstavujú päť miliárd ton ropných ekvivalentov. Nórsko je s veľkým odstupom na druhom mieste s jednou miliardou ton overených zásob.
„Ale z viacerých dôvodov – ekonomických aj environmentálnych – tieto zdroje nemusia byť získané,“ povedala Anna Kireevová, analytička organizácie na ochranu životného prostredia Bellona. „Podľa mnohých odhadov by sa globálny dopyt po rope mohol stagnovať už o štyri roky, v roku 2023. Obrovské vládne investičné fondy, ktoré boli samy osebe založené na rope, sa tiež sťahujú z investícií do ropného sektora – tento krok by mohol podnietiť globálny presun kapitálu od fosílnych palív, keďže vlády a inštitucionálni investori investujú do obnoviteľných zdrojov energie.“
Zároveň sa očakáva, že spotreba zemného plynu v nasledujúcich 20 až 30 rokoch porastie – a plyn predstavuje prevažnú časť ruských zásob zdrojov nielen na arktickom šelfe, ale aj na pevnine. Prezident Vladimir Putin vyhlásil, že jeho cieľom je urobiť z Ruska najväčšieho svetového dodávateľa zemného plynu – čo je vzhľadom na konkurenciu Moskvy z Blízkeho východu nepravdepodobná perspektíva, dodala Kirejevová.
Ruské ropné spoločnosti však tvrdia, že projekt šelfu sa pravdepodobne stane budúcnosťou ruského ropného a plynárenského priemyslu.
Spoločnosť uviedla, že jednou z hlavných strategických oblastí spoločnosti Rosnefť je rozvoj uhľovodíkových zdrojov na kontinentálnom šelfe.
Dnes, keď sú objavené a rozvíjané takmer všetky hlavné ropné a plynové polia na pevnine a keď technológie a produkcia bridlicovej ropy rýchlo rastú, je nepopierateľný fakt, že budúcnosť svetovej produkcie ropy sa nachádza na kontinentálnom šelfe Svetového oceánu, uviedla spoločnosť Rosnefť vo vyhlásení na svojej webovej stránke. Ruský šelf má najväčšiu rozlohu na svete: Viac ako šesť miliónov km² a Rosnefť je najväčším držiteľom licencií na ruský kontinentálny šelf, dodala spoločnosť.
Čas uverejnenia: 17. apríla 2024
